Značka Guerlain prišla v roku 1912 na trh s parfumom, ktorý nazvali L´Heure Bleue, teda Modrá hodina. Vôňa mala zachytávať atmosféru časti dňa po tom ako zapadlo slnko, ale ešte nevyšli hviezdy. Časť dňa ako stvorená na premýšľanie, bilancovanie, nostalgiu a spomínanie. Poetické stelesnenie prelomu dňa a noci. Ich pojítko.
Považovala som to za krásnu, ale abstraktnú metaforu. Samotný parfum je už pre väčšinu „moderných“ ľudí príliš hlboký a ťažkopádny a asi by ho len ťažko nazvali krásnym. Jeho krása totiž spočíva v jeho myšlienke. V tom, že dokázal pretrvať toľko rokov. Tak dlho uchovávať spomienky, pripomínať momenty, že je stále prítomný a predsa taký neuchopiteľný. Jeho zamat nedá spávať a prinúti vracať sa k nemu, aj keď sa nedá vysvetliť prečo. Skrýva v sebe mágiu návratov a tajomstvo nevypovedaného.
A potom sa to stalo. Modrá hodina. Skutočná modrá hodina, ktorá sa predo mnou rozliala ako atrament. Z abstraktného sa stalo všadeprítomné. V jedinom bode na hranici dňa a noci sa spájala a premiešavala nádej, budúcnosť a minulosť a myšlienky prúdili svieže ako vzduch všade naokolo. Túžba, radosť a smútok z ticho šumiacej nostalgie. Zostrené vnímanie. On vedľa mňa a ja živá. V jedinom momente sa stretli nadhľad, hĺbka, spomienky, túžba, sny a realita v piesni duše. Moja súkromná modrá hodina.
Nikdy neviete, kde sa ukrýva inšpirácia a kde sa s ňou stretnete. Prechádzajte sa, vnímajte a majte oči otvorené. Radosť sa skrýva v maličkostiach.
Foto: Day