Ľudia s bohatým vnútorným svetom sa neboja ticha a mlčania. Vedia, že menej je niekedy viac. Vyberajú si kde, komu a kedy povedia, čo majú na srdci a ktoré z myšlienok chcú zdieľať s ostatnými.
Introverti sú obvykle v menšine. Väčšina ľudí má aspoň z časti extrovertnú povahu alebo prinajmenšom radi rozprávajú. Samozrejme, komunikácia je dôležitá od odovzdávania informácií až po riešenie rôznych situácií . Ale v spoločnosti je, bohužiaľ, obvyklé, že keď je niekto v menšine, je (akýmkoľvek spôsobom) nepochopený väčšinou. Je to predovšetkým spôsobené pohodlnosťou a nedostatkom empatie.
Introverti sa neustále stretávajú s tým istým klišé, ktorým sú v malých obmenách neustále vystavovaní v podobe hodnotení druhými až po otázky, ktoré sa pravidelne opakujú.
Základné fakty:
To, že niekto mlčí, neznamená, že nemá čo povedať.
Smalltalk je strata času.
Uprednostnenie samoty a vnútorného sveta neznamená automaticky osamelosť.
Vzácne sú tie chvíle, keď sa môžete ponoriť do vlastných myšlienok a nechať ich plynúť, lebo Vás často privedú k zaujímavým nápadom alebo zlepšeniam.
Pár skutočných priateľov, s ktorými sa dá porozprávať alebo napríklad len tak mlčať je omnoho lepších ako stovky známych.
Introvertnosť je často nesprávne zamieňaná s hanblivosťou, strachom z neznámeho, aroganciou, povýšeneckým či chladným prístupom.
Byť introvertom neznamená byť nudným. Práve naopak, introverti bývajú veľmi kreatívni, inteligentní a výnimoční ľudia.
Byť introvert neznamená byť čudák.
Hodnotenia, ktorým sú introverti vystavení:
Si taká/ý tichá/ý.
Vôbec sa nebavíš.
Zrejme sa nudíš.
Táto téma Ťa nezaujíma.
Otázky, s ktorými sa introverti často stretávajú:
Prečo nič nehovoríš?
Je ti niečo?
Nad čím premýšľaš?
Si smutná/ý?
Foto: pexels.com