Hermès postupne uvádza parfumy zo série venovanej záhradám, či už skutočným, nachádzajúcim sa na rôznych miestach sveta alebo imaginárnym, ktoré nás majú zaviesť do sveta fantázie a snov. Zatiaľ bolo vytvorených sedem parfumov a vyzerá to tak, že postupne sa bude táto séria ďalej rozrastať.
Prvých päť vôní vytvoril Jean Claude Ellena, za zrodom ďalších dvoch stojí Christine Nagel (2019, 2023).
Un jardin en Miditerranee (2003)
Un jardin sur le Nil (2005)
Un jardin après la mousson (2008)
Un jardin sur le toit (2011)
Le jardin de Monsieur Li (2015)
Un jardin sur la lagune (2019)
Un jardin à Cythère (2023)
Záhrady sú úžasným zdrojom inšpirácie, pre ľudí žijúcich v mestách oázou pokoja a v lete únikom pred rozpáleným betónom. Tiež sú úžasným zdrojom rozmanitosti vôní. Na začiatok som sa nechala zlákať exotickým Nílom a vydala som sa na cestu objavovania jeho tajomstiev.
Un Jardin sur le Nile
Rok: 2005
Nos: Jean Claude Ellena
Zloženie:
Hlava: Grapefruit, zelené mango, paradajka, mrkva
Srdce: Lotos, rákos (pálka), pomaranč, hyacint, pivonka
Základ: Pižmo, kosatec, kadidlo, labdanum, škorica
Parfum by nás mal zaviesť do záhrady nachádzajúcej sa Níle. Nie som si istá, či priamo do záhrady, ale k rieke ma preniesla určite. Vodný charakter podľa môjho nosu prevláda nad zeleným. Po privoňaní sa zreteľne vybaví breh rieky, zemitý, obklopený vodnými rastlinami, preliaty sviežim vzduchom všade naokolo. Vôňa sa otvára horkosťou citrusovej kôry, ktorá však nemá ostrý charakter, na ňu nadväzuje lotos a čosi, čo mi pripomína rascu. Spočiatku sa dá hovoriť o sviežosti, ktorá neskôr mierne zmení charakter s nádychom zelených tónov a prevedie nás až k drevitému základu, ako keď sa plaví drevo nasiaknuté vodou po hladine. Vôňa ostáva jemná, ale nedrží sa pri pokožke, napĺňa aj okolitý vzduch. Vôňa je pomerne elegantná na to, že má sviežo-vodný charakter. Pre niekoho to však môže byť bolehlav.
Čímsi pripomína ľan, resp. pocit pri dotyku ľanovej látky na pokožke. Flakón pekne ladí s charakterom vône. Níl je legendárnou riekou, ktorá inšpirovala mnoho umelcov v ich tvorbe. Ako prvé sa mi vybaví Smrť na Níle od Agathy Christie alebo mainsteamový film Múmia.
Pocit, ktorý vôňa vyvoláva: vzrušenie vo vzduchu, prísľub objavovania, ako keď sa loď pripravuje na vyplávanie, odlepí sa od brehu a vydáva sa na plavbu, ale nie dobrodružnú, skôr pomalú a pokojnú plavbu po rieke, sprevádzaná slnečnými lúčmi, nie letnými spaľujúcimi, ale ostrými a jarnými. Celkový dojem je doplnený zeleňou, ale nie plnosťou záhradnej atmosféry, skôr jemnosťou pobrežného porastu.
Dojem: Čakala som, že tajomstvá Nílu budú väčšou záhadou, odvážnejším počinom, čímsi exotickejším a zapamätateľnejším. Neznamená to však, že vôňa je obyčajná, možno len boli moje očakávania nastavené príliš vysoko.
Obrázky:
https://www.pinterest.fr/pin/204210164331177709/
https://www.pexels.com/sk-sk/photo/vozidlo-jazero-architektura-rieka-16253290/